Človek v symbióze z prírodou Duben 2014
Kráčal som na vrchol hory a každým tým mojím krokom som pociťoval vnútorný pokoj. Ten čo pramení z duše....ktorou preteká, jak vlažný lesný potôčik. Dýchal som ten čerstvý vzduch a v myšlienkach som sa zhováral z prírodou. Bol krásny slnečný deň. Všetko navôkol sa mi zdalo tak krásne a dokonalé. Vtáčiky preletúvali nad krajinou, vetríček pofukoval a stromy tak majestátne hľadeli na mňa. Neviem čím to bolo ale cítil som prítomnosť niečoho silného, silnejšieho než som ja. Príroda mi dala to o čo som ju požiadal vo svojich tichých myšlienkach. Sadol som si na skalu a pozoroval krajinnú scenériu ktorá sa črtala pred mojimi očami. Bolo vidno na všetky strany a ja som sa mohol kochať tou nádherou. Všetko to materiálne som zanechal tam dole a na vrchol som kráčal z čistou hlavou...srdce sa mi prudko rozbúšilo....a vnútorný hlas mi odpovedal: Človek tíško rozmýšľa v modlitbách svojej duše...necháva sa unášať v tej tichej meditácii v symbióze z prírodou.... Autor: Vlad von Tier DekadenteMorfin
2024 ©