Článek Bobova slovenského hardcoreového kamaráda Peter "Koláčika" alias "Picko"
Pocta NYHC scene
Pod slovom NYHC /New York Hard Core/ sa nám hneď vybavia kapely, ako Agnostic front, Madball, H20 či Sick of it all a ďalšie iné. No je za tým trošku viac, ako len hudobný štýl a móda, ktorú začali určovať, ukázali nám že hard core dokáže byť celkový životný štýl. Je to odkaz , ktorý tu zanechala New York scéna starých punkerov a skinheadov, je to odkaz pre ďalšie generácie. Myslím, že táto scéna je jeden z najlepších príkladov, ako fungovala celá scena pokope, kde nehralo rolu, kto sa do akého hnutia radí a kam patrí, ako vyzerá, jedným slovom Unity.
Ak by sme chceli hľadať začiatky tohto všetkého, museli by sme si zájsť do obdobia na začiatok 80-tých rokov minulého storočia. V prvom rade nejde nespomenúť legendárny klub CBGB, ktorý sa nachádza v štvrti Queens. Je jasné, že v tej dobe kapela, ktorá vznikla a chcela sa dostať do povedomia ľudí zo scény , musela v tomto klube vystúpiť. Boli tu ľudia z betónových štvrtí, kde sa nežilo najlepšie, ktorý boli plný hnevu proti tomuto systému a samotnej vláde. Bola v tom puková rebélia „Fuck the society , fuck the system“!
Kapely ktoré sa začali uberať tvrdším smerom, ovplyvnené metalom s punkovým nádychom by bolo neúrekom. Dá sa povedať, že celú scénu ovplyvnili legendárne kapely z Washingtonu Bed Brains a Minor threat. Samotná kapela Minor threat sa preslávila hlavne pesničkou „Straight edge“, ktorá ovplyvnila tisíce ľudí a stala sa tiež pomenovaním pre rovnomennú ideológiu. Začali vznikať kapely, ako Agnostic front, Cro-Mags, The Mob, Urban Weste, Murphys Law, Youth of today, Cause for Alarm, či Warzone. Trošku neskôr Sick of it all , Judge, Gorilla Biscuits...A dá sa povedať , že z väčšiny kapiel sa stali aj legendy. Samotný Mirett sa k tomuto obdobiu vyjadril asi dosť jasne k vydaniu ich prvého CD „Victim in Pain“
„Keď sme robili Victim in pain prežívali sme šialene obdobie. Nebolo ľahké to nahrať. Nebolo ľahké vôbec hrať. Všetko sme platili z vlastného vrecka, zmluvu sme získali až po tom. Nikto od nahrávky nič nečakal. Kto by tiež niečo čakal od skupiny, ktorá na začiatku osemdesiatych rokov koncertovala pre desať ľudí“
Asi jednou z najtvrdších kapiel boli Cro-Mags. Pri jej vzniku stál legendárny N.Y Skinhead Harley Frances Flanagan, ktorý sa už, ako desaťročný chlapec pohyboval v punkovej scéne. V muzike sú ovplyvnený už spomínanými Bed Brains a samozrejme Motorhead. Ich debutové album „The Age of Quarrel“ sa stalo svojho času legendou. A dostali sa na pódium aj ako predskokani takých kapiel, ako Motörhead, Megadeth, G.B.H., alebo Venom.
Ďalšou legendou, ktorá stojí za spomenutie sú určite Agnostic front, túto partičku netreba asi zvlášť predstavovať. Kapela, ktorá bola ovplyvnená Anglickou punkovou a skinheadskou vlnou z konca sedemdesiatych rokov sa rozhodli hrať o dosť tvrdšie. Kepelu zakladá tzv. kmotor Hard coru Vinnie Stigma a k nemu sa potom pridáva spevák kubánskeho pôvodu Roger Mirret. Ich v prvej zostave tiež nefiguroval nikto iný, ako Raybeez /Rymond James Barberi/, ktorý stál pri základoch ďalšej legendárnej kapely Warzone a hral tiež aj v kapele Skinhead Youth. V roku 1983 nahrávajú AF ich prvé demo „United blood“, ktoré obsahuje také pesničky, ako „Traitor“, „Last Warning“, „Friend or fow“ či „Discriminate me“, ktoré sa vezú s kapelou po celú dobu ich kariéru. Koncom 80 rokov a začiatkom 90 rokov kapela prejde viac do metalovej scény, kde urobí menší boom. Po krátkej prestávke, kde sa Mirett dostáva do vezenia vydávajú celkom vydarený album „One voice“. No po ňom, sa kapela rozpadá a ostatný členovia odchádzajú hrať do Madball. Aby sa za nejaký čas zas dala dokopy a prišla so staro-novým posolstvom, kde pokračujú v muzike ich prvých albumov a vracajú sa ku punkovým koreňom.
Keď sme už spomenuli Warzone, nejde nepovedať, že to bola Skinheadska kapela telom i dušou. Raybeez /R.I.P./ svojou kapelou a hlavne svojimi postojmi , kde spojil Skinheadský duch a HC muziku dokopy, dal niečo čo urobilo z Warzone jedinečnú kapelu. Jeho smrť v roku 1997, kde umiera na zlyhanie pečienky vo veku 33 rokov, bola veľkou stratou pre celú NYHC scénu.
Mohla by sa tu popísať krátka história ďalších a ďalších kapiel, ktoré určite stoja za spomenutie a nebolo by ich málo. No celkovo NYHC scéna sa postupom času rozšírila do celého sveta, už to nebola len lokálna vec, alebo záležitosť len východného pobrežia. Scéna sa pomaly dostáva medzi poslucháčov celého sveta a ľudia si ju obľubujú. V 90 rokoch vyrážajú kapely na turné do Európy a z malej klubovej scény sa rázom stávajú hvizdy, ktoré zaplňujú haly a kluby, pre 400 až 2000 ľudí. Objavujú sa v TV a v rádiách, vystupujú na veľkých festivaloch a tieto kapely zrazu nemajú núdzu o pozornosť. Veľké vydavateľstvá sa predháňajú v tom aby s nimi mohli urobiť zmluvy. Vnikajú nové kapely napr. H20 či Shutdown, naopak zanikajú staré a niektoré zas na novo ožívajú. Tieto kapely sú výnimočné hlavne svojou show, ktorú dokážu predviesť na pódiu a ktorú zas naopak na oplátku im robia pod pódiom ich fanúšikovia.
„Najdivokejší sú fanúšikovia v Južnej Amerike. Tam ide pri niektorých koncertoch doslova o život. Je to ich južný temperament, ale ľudia sa na našich koncertoch bavia vždy dobre.“ - Roger Mirett /Agnostic front/
V šľapajach Minor threat sa uberajú ďalší NYHC velikáni Sick Of It All, aspoň čo sa posolstva týka. Táto kapela sa stráni narkománii, alkoholu a dokonca odmietajú jesť aj mäso. V textoch síce otázku straight edge nerozoberajú, ale svoj životný postoj ku drogám dávajú jasne najavo vo svojom životnom štýle.
Ako poslednú kapelu, ktorú trošku pripomenieme je Madball. Tento Hard Core band vznikol, ako projekt členov Agnostic front a Mirettovho mladšieho nevlastného brata Freddy Criciena. Fredy sa objavuje na pódiu už v svojich ôsmych rokoch, kde si bráva od svojho staršieho brata mikrofón a spieva z plných pľúc s touto NYHC bandou. O pár rokov na to, to už je Freddymu asi 12 rokov, nahráva spolu zo svojimi spoluhráčmi z AF mini album „Ball of destruction“ a ďalší „Droppin Many Suckers“, kde ešte repertoár tvorí tvorba AF. No po týchto albumoch opúšťajú kapelu Mirett aj Stigma a v kapele dostáva priestor Freddyho kamarát Hoya Roc a pri tejto kapele netreba zabúdať na Matta Handersona (ex-AF) veľmi známa postavička na NYHC scéne. Kapela sa stala známou hlavne kvôli ich divokým vystúpeniam. Onedlho si ich vyberá pod svoje krídla veľké vydavateľstvo Roadrunner Records, pod ktorým nahrávajú ďalšie tri albumy. Fredy sa tiež angažuje v ďalších projektoch, ako Hazen Street, alebo ako samotný sólový raper.
Čo bola fakt význačne na NYHC scéne bolo to, že väčšina kapiel bola originálne hudobne charakteristická. Nepodobali sa ako vajce vajcu, ale každá z nich smerovala hudobne niekam inam a to bola ich sila. V dnešnej dobe sa kopu kapiel uberá smerom viac ku metalu a vznikol nový hudobný štýl – metal-core. No nikdy netreba zabúdať na korene a z čoho sa vlastne rodia legendy.
„Dnes je to ďaleko zložitejšie. Skupiny, ktoré dnes hrdo prehlasujú, že hrajú hard core, vám za svoje vzory označia Iron Maiden a Panteru. Je to k smiechu a naviac vôbec nevedia, ako zneli napr. Minor Threat“ - Lou Koller /Sick Of It All/
Autor: Picko
2025 ©