NEUROSIS • GODFLESH • YOB
O2 FORUM, KENTISH TOWN, London, 20/07/2019
Ked som zaciatkom tohto roku zazrel na FB oznamenie o julovom spolocnom koncerte dvoch legiend Neurosis a Godflesh v londynskom O2 Forum, velmi dlho som nad tym nepremyslal a hned som si kupoval vstupenku. Viem, ze podobnu akciu mali uz v 2012, tak som to tentoraz urcite nechcel premeskat. Obzvlast, ked o par tyzdnov neskor zostavu rozsirili o skvelych YOB, tak som tusil, ze pojde o velmi lukrativnu zalezistost.
Cas ubehol (tradicne) ako voda, a den D nastal. Skory budik a kratky let do Londyna. Na miestne pomery urcite vydarene letne pocasie, cas som si kratil testovanim lokalnych piv a navstevou niekolkych historickych zalezitosti. Podvecer som sa presunul do Kentish Town, dal este nejake to pivo a pomaly sa pobral pred miestne O2 Forum. Tam uz cakala slusna hromada fandov, podla mojich info bolo skoro vypredane (odhadujem nieco medzi 400-500 ludi). Kedze cely vecer mali hrat pomalsie spolky, kupil som miesto na sedenie na balkone a urcite som nelutoval. Cele miesto vyzeralo ako nejake divadlo s ledva fungujucou klimou a ludia co boli pod podiom vraveli, ze sa tam da dychat len s tazkostami.
Nelahku ulohu otvorit tento koncert mali americki YOB, a k tomu sa od prvych momentov prizeralo v podstate plne publikum. Aj ked mali pochopitelne k dispozicii len kratsi casovy usek (cca 35 minut), svojej ulohy sa zhostili na vybornu. Kazda z troch zahranych skladieb ponuka svoj fascinujuci pribeh, pomale vrstvenie, rozvijanie tem a rozne nalady. Zvukovo to bolo z mojho pohladu velmi solidne (to si myslim ostatne o celom veceri). Komunikacia s publikom ziadna, to iste plati aj o zvysnych dvoch spolkoch. Holt, rozpravala len muzika.
Na borcov z Birminghamu GODFLESH som sa tesil obzvlast. Velmi ma potesil ich navrat par rokov dozadu a teraz som mal konecne moznost ich vidiet nazivo. Po kratkom nastavovani nastrojov Justin Broadrick spustil bici automat k uvodnej skladbe a dalsia kapitola tohto vecera mohla zacat. Atmosfera oproti YOB upadla este viac do temnejsich vod. Nekompromisny strojovy rytmus, nemilosrdne chladne gitarove linie, znacne podladena basa, minimalisticke biele osvetlenie. Po par kuskoch z roznych album z 90-tych rokov prislo aj na ich posledny album Post Self, ten ma predsa len o nieco privetivejsiu tvar odkazujucu na dalsi Justinov projekt Jesu. Set bol stylovo zakonceny hitovkou Defeated z albumu Hymns. Skoda, ze nehrali o daco dlhsie (8 skladieb), uplne chybali ukazky napriklad zo Streetcleaner. Aj tak za mna uzasne.
Od NEUROSIS (u tych som mal tiez zivu premieru) som urcite neocakaval lahko stravitelny set. Otvorili ho titulnou skladbou z albumu A Sun That Never Sets a nasledujich 90 minut bola skor ukazka ich tvorby z poslednych rokov, s niekolkymi skladbami zo starsich pocinov z prelomu milenii. Akokolvek, klasicky NEUROSIS v celej svojej krase, taktiez ponukol jazdu, ktora sa nezaziva kazdy den a spokojnost publika po kazdom songu bola tiez adekvatna tomuto faktu. Cele to zavreli ikonickou Stones from the Sky. Po koncerte som sa presunul do Camdenu, kde v jednom rock-pube robil Justin z Godflesh afterparty, kde prezentoval svoje dalsie projekty (skor tie elektronicky ladene).
Celkovo, vynikajuca akcia, napriek neprespatej noci, urcite ak bude moznost si to rad zopakujem.
DAN
2025 ©