Rozhovor se slovenskou legendou Chór Vážských Muzikantov pro DekadenteMorfin
Původní název Trenčínského souboru byl YELLOW Dodo and Copany. Po prvním koncertě v roce 1981 jim političtí pracovníci trenčínského gymnázia vypnuli proud. V roce 1982 se kapela přejmenovává na už stabilní název Chór Vážských Muzikantov, od té doby šli kluci z jednoho průseru do druhého, až do roku 1989. Možná ne každý věděl, že slovenská darkwave dáma Gudrun hrála v 85. roce na postu punkové zpěvačky, ale více už o kapele samotné a dění kolem Luboše...
1. Ahoj Lubo kořeny souboru Chór Vážských Muzikantov sahají do začátku 80. let tedy do nejen punkového, ale i do novovlného období. Co bylo v začátcích vašim impulsem k hraní? Představíš nám tvé hudební kolegy, kteří s tebou hrají i v současnosti...
1. Ahoj Bobe, zdravím DekadenteMorfin. Začiatky kapely CHVM datujeme v septembri 1980. Vždy bolo mojim snom založiť kapelu. Mysleli sme si s chalanmi, že muzikanti v kapelách majú kopu fanyniek a hlavne sme mali nepočúvanú kopu muziky, ale hlavne rockovú. Až po roku 1977 sa po troške začali aj u nás v republike objavovať nahrávky punkových kapiel ala SEX PISTOLS, CLASH, STRANGLERS. To nás zo začiatku najviac oslovilo a ukázalo prvý smer. Pôvodná zostáva pozostávala z piatich spolužiakov jednej triedy trenčianskeho gymnázia a štyria hráme v tej kapele dodnes. Julo Berith JéBé, ten jediný na začiatku ovládal svoj hudobný nástroj, gitaru a aj nás všetkých učil hrať na našich nástrojoch. Rasťo Dobranský, bubeník má absolvovaní hudobnú školu na klarinet. Miro Puna, spevák, nikdy nevedel po anglicky a na začiatku sme ho nútili spievať po anglicky nejaké veci od Sex pistols a to bolo príšerné. Z úplne prvej zostavy som tam ešte ja, Ĺuboš Dzúrik a hrám na bassgitaru. Okrem nás sa v kapele vystriedalo postupne ešte asi ďalších 25 ľudí. Veľa sme experimentovali. Mali sme dychové sekcie slakové sekcie. Niektorí muzikanti ostali dlhšie a niektorí len chvíľku . Dnes s nami ešte hrá klávesák, spevák a huslista Ivan Masarik, ktorý prišiel do kapely v roku 1988. Saxofonista Peter Kohout tiež prišiel do kapely v tom istom roku a od roku 1991 sa stal aj členom skupiny Bez ladu a skladu. V oboch kapelách dodnes hrá. Gitarista Martin Skovajsa sa k nám pridal v roku 2002. Suploval nášho vtedajšieho gitaristu na koncerte Chvm na festivale Pohoda. Veľmi sa nám zapáčil a zostal dodnes. Niekedy v roku 2004 pribudol najmladší člen našej kapely Juraj Šinka, ktorý je paradoxne vekovo najstarší. Pôvodne hrával s nami v projekte No More HEROES, čo bol revival Stranglers a postupne sa presunul do Chvm. V Trenčíne sa hovorí : "Komu sa páči hudba Chvm, tak ten tam aj hrá!!!" Ale táto posledná zostava z roku 2004 je už stabilná, nahrali sme spolu posledné štyri CD, PLESNIVI STARCI 2005. PANK 2007, TUNEL 2009 , BORDEL 2015, na ktorých nám ešte vypomáhal so spevom gotik Molon, menom Milan Štefánik.
2. Vaše texty jsou mnohdy sebeironické, držíte se při psaní nějaké filozofie? A kdo se textovou stránku stará?
2. Hm texty. Najvhodnejším obdobím našej kapely boli roky 1983 až 1986. Vtedy vzniklo zhruba 70 piesní. Vtedy s nami hrali ešte OBLAK, Roman Olžbut na gitaru a Ivan HLAVA Drgoň na klávesy. Všetci sme aj spievali a snažili sme sa robiť si srandu zo všetkého a všetkých a hlavne aj zo seba. Vtedy bol totiž ten socializmus vonku taký pochmúrny a šedivý. My sne sa ho snažili prerobiť, hlavne počas vysokej školy a naše koncerty v bratislavskom vysokoškolskom klube Primaf boli farebné a veselé. Texty sme písali vtedy skoro všetci. Hlavne JéBé a ja. Ešte v roku 1985 nás zásobil textami tajuplný textár Ján Kulla, ktorý tie isté texty podaroval aj nám a aj punkovej kapele EXTIP. Až o desať rokov sme zistili že obe kapely máme dve rovnaké piesne čo sa textov týka. Po revolúcii sme si mysleli že už nebude o čom spievať a svet bude krásny a plný pohody. Opak je pravdou. Chvm ostáva v opozícii každému režimu. Texty piesní na nové albumy väčšinou dávam dokopy ja. Postupne mi ich kapela schvaľuje. Zopár textov dodal aj Ivan Masarik a Molon. Na poslednom albume aj Renáta Kaščáková.
3. Proč se vůbec vaše kapela jmenuje Chór Vážských Muzikantov, má to nějaký specifický význam?
3. Vedeli sme že naša kapela sa musí ocitnúť v undergrounde kvôli hudobnému štýlu. Inak sme totiž hrať zo začiatku nevedeli. A vtedy všetky kapely mali viacslovné názvy: Jeste jsme se nedohodli, Trirychlostni pepíček, PLASTIC PEOPLE OF THE UNIVERSE...
Najskôr sme mali názov YELLOW dodo and company a neskôr to JéBé premenoval na Chór vážskych muzikantov. V tom názve je skryté aj to, že sme od Váhu, ktorý preteká cez Trenčín. Chór je tam preto, lebo sme vždy božsky spievali...
Zopár krát sa nám stalo, že za socializmu sme hrali v okolitých kulturákoch na dedinách, lebo v Trenčíne sme mali zákaz a na tej dedine prišli na koncert aj babky s vnúčatami, lebo si mysleli že prišla dychovka. A zase nám vypli elektrinu.
4. Nešlo si nevšimnout vašeho společného vystoupení s britskými The Stranglers byl to pro Tebe zážitek a celkově pro vás jako muzikanty určité zadostiučinění?
4. Stranglers sú naše celoživotné vzory. Prvá pieseň ktorú sme sa v roku 1980 v pivnici naučili hrať, bola Hanging around od Stranglers. Vtedy sme ani vo sne netušili že o 30 rokov neskôr vystúpime na festivale Pohoda v rodnom Trenčíne na spoločnom dvojkoncerte s touto legendárnou kapelou. V roku 2010 pri príležitosti 30 výročia kapely CHVM nám Michal Kaščák, šéf festivalu Pohoda a líder kapely Bez ladu a skladu dal do daru dvojkoncert s kapelou Stranglers. Vedel že ako Chvm sme boli vzorom pre Bez ladu a skladu, tak Stranglers boli vzorom pre Chvm. Skoro rok vopred sme sa tešili na tento koncert, ale osud nám to trochu skomplikoval. Trochu dosť. Päť mesiacov pred koncertom dostal mozgovú mŕtvicu hlavný spevák Miro Puna. Nevedel chodiť, rozprávať, močil do plienky. Klávesak Ivan sa podrobil operácii hrubého čreva a mňa umiestnili do nemocnice a diagnostikovali mi sklerózu multiplex. Sen sa nám začínal rozpadať. Ale stretli sme sa všetci v jednej nemocnici a spoločnými silami sme sa dali dokopy a ten dvojkoncert sme nakoniec odohrali. Vrcholom všetkého bolo hosťovanie Dave Greenfielda v našej kapele, keď si s nami zahral Hanging around, po našom Hazardny Hráč. To hosťovanie nebolo vôbec pripravené, len sa na pódiu zrazu objavil a nám behal mráz po chrbte. Áno, bola to pre nás veľká pocta a dosiahli sme v muzike už vtedy čo sme chceli. Veľká vďaka patrí Michalovi Kaščákovi za tento jeho počin.
5. Na undergroundové scéně jste víc jak třicet let, prošli jste vším možným a podle Tvých knih jste se setkali s různými uměleckými osobnostmi, což už vím, ale ještě by mě zajímalo trochu globální, řekněme ekologické téma. Podle Tvých fotek máš pozitivní vztah k přírodě. Moje máma se narodila v Bílých Karpatech a dětství prožívala na bohem zapomenutém Vyškovci. O to víc mě Tvůj názor k téhle oblasti zajímá...
5. Ako som už spomínal, tak osud mi nadelil do vienka nepeknú diagnózu, kvôli ktorej zle chodím. Ale vyriešil som to šalamúnsky. Vždy som inklinoval k terénnym autám a motorkám. Nakoniec som si kúpil štvorkolku a to je môj akčný invalidný vozík. Denne sa na ňom preháňam. Vyškovec, ktorý spomínaš mám od domu vzdialený asi 6 kilometrov. Chodím tam často a aj všelikde inde dokola. Žijem v krásnej prírode Slovensko Českého pohraničiia v pohorí Bielych Karpát. Som závislý na tých krásnych výhľadoch. Je to taká moja psychiatrická liečebna. Človek sa v tom tichu neskutočne ukludní.
6. Mě zatím nejvíc zaujalo CD Tunel, ale celkově mi vaše kariéra připadá taková paranormální. Mnohdy nevím co brát ironicky a co vážně proto nejsem úplně schopen rozebrat jednotlivé nahrávky. Hihi... Viz. Ivan Drgoň- CHVM. "Nikdy se nám nepodarilo zahrát tu istú skladbu rovnako. A to bolo na tom krásné." Řekneš nám k tomu něco?
6. Hehehe. Paranormalní. Tak to je skvelý názov. Aj by som to potvrdil, že to tak nejako bolo. V samých začiatkoch kapely bola povinnosť za socializmu absolvovať prehrávky pred odbornou porotou. Tá označila štýl našej hudby za disharmonicky chaos. Boli sme na to právom pyšní. Ivan Drgoň často hovorieval tú vetu, že nikdy sa nám nepodarilo zahrať tú skladbu dvakrát rovnako. Ale toto vždy na koncertoch spôsoboval gitarista JéBé. Vždy sme čakali, že nám dá signál a vtedy je koniec jeho sóla. Veľakrát to veľmi predlžoval a niekedy na sólo zabudol. Koncerty s ním boli vždy energické, veselé a dobrodružné. Nikdy sme na začiatku nevedeli ako to dopadne. JéBé kvôli práci v roku 2002 opustil kapelu, ale príležitostne hrával ako hosť a až v roku 2016 sa znovu vrátil a dobrodružstvo pokračuje. Od roku 2002 prichádza gitarista Martin Skovajsa, ktorý sa učil piesne z CD a odvtedy ich aj na koncerte hrával bez jedinej zmeny. Odvtedy aj kapela až dodnes hráva ako z CD. Do roku 1989 sme spravili kopu "albumov" nahratých kadetade po koncertoch, chatách, pivniciach či kluboch a len zriedka sme boli v nejakom štúdiu. Tieto nahrávky som šíril cez značku FUKKAVICA RECORDS na kazetach. Kvalita nahrávok zodpovedala dobe v akej vznikali. Od roku 2000 sme už nahrávali v naozajstných štúdiách. Až na posledný album Bordell. Ten sa robil doma na kolene.
7. Já jsem tě vlastně poznal až přes Gudrun Lahká Múza, z kterou jste i svého času muzicírovali. Přiznám se, že znám nezpočet undergroundových kapel, ale vy jste mi nějak unikali. Čím to může být...?
7. Gudrun hrala s nami v roku 1985 na poste punkovej speváčky. Potom založila svoju kapelu Ľahká Múza. Tá im funguje dodnes. Boli sme undergroundová kapela a sme ňou dodnes. To že si o nás dodnes nepočul je známka toho že sme v tom podzemí dosť dobré zakopaní. Niekedy počas našej kariéry sme mali aj trochu smoly. Avšak našu robotu dokončili Bez ladu a skladu a tí sa stali známymi po celom Československu. Sme ich starší bratia aj štýlovo trošku podobní. My sme sa však nebáli experimentu, v kapele sme dlho vozili pílu bruchatku na ktorú sme udierali kladivom alebo fúkaciu harmoniku poháňanú vysávačom. To boli také ťažšie záležitosti a pre mnohých organizátorov koncertov nestravitelné. Áno sú aj dnes ľudia ktorí až teraz objavujú našu muziku. Ale za tých 37 rokov sme odohrali asi 350 koncertov na Slovensku aj v Čechách. Nahrali sme asi 2500 kaziet. Rozdali 16000 CD, áno rozdali!!! A rozdali 2000 kníh. Toto musí niekde byť a nejaká stopa po nás snáď zostala.
8. DekadenteMorfin je z větší části zaměřený na Gothic Rock a spřízněné styly. Co ty osobně posloucháš za kapely?
Počas puberty som prešiel cez Zeppelinov, Parplov, Alice Cooper, Black Sabbath. Keď vypukla punkova vlna tak Stranglers, Pistols. Clash, Dead Kennedys, Damned Momentálne milujem Systém of a down, Morphine. A stále Stranglers. Z domácich Už jsme doma, Dunaj, E,Slobodná Európa, Ľahká Múza..
9. U rozhovoru poslouchám váš projekt Modré Auto a líbí se mi zvuk nahrávky. Co nám k tomu řekneš za jakým účelem tohle vzniklo?
9. Projekt Modré Auto. Ten nápad vznikol tak že som počul jednu pieseň, ktorú nahral Peter Kops bassgitarista trenčianskych kapiel AJHĹA, DKP a Captain Slice. Práve od kapely DKP prerobil skladbu MODRE AUTO z roku 1984 a nahral ju doma na PC s novým zvukom a dychmi. Stretli sme sa na Pohode v roku 2012 a dohodli sa na spolupráci. Vtedy sme tvorili s CHVM aj album Bordell a mne ešte ostalo 11 skladieb, materiál ktorý v kapele CHVM neprešiel, alebo sme ho tam nestihli dorobiť. A tak súčasne s Bordellom vznikalo aj Modré auto. Peter pracuje v Košiciach a všetko sme robili na diaľku. Na dvoch skladbách nám hosťuje na saxofón aj Mikoláš Chadima. Peter je zvukový mág, nahral a doma namiešal aj CHVM BORDELL aj MODRE AUTO DÉJA VU. V Modrom aute je kúsok viac experimentu a elektroniky. Boostrovaná basgitara, nástroje od výmyslu sveta, zvuky, slaky, zvony... Čiže ďalší dvojalbum v štýle DO IT YOURSELF. Trošku dlhšie sme sa s tým pohrali a výsledok je myslím celkom fajn. Samozrejme že nám na Modrom aute vypomáhali aj chlapci z CHVM. Momentálne vzniká MODRÉ AUTO 2. Materiál už je celý pokope. Bude trochu viac free, lebo nám tam veľa vypomáhal JéBé a vniesol do toho kopu psychodelie a disharmonického chaosu. Už len všetko zmixovať.
10. Vnímáš ještě stále nové výzvy čeho by jsi chtěl dosáhnout. Ptám se proto, že vaše sebeprezentace byla za tři desetiletí poměrně rozmanitá...
10. Ako kapela sme dosiahli všetko čo sme chceli. Nemáme žiadne veľké hudobné ambície. S tou blaznivou partou sme vydržali toľké roky. Prežili sme kopu srandy pri Borovičke a kruhových objazdoch smerom na koncerty (pri každom kruhovom objazde bolo treba dať poldeci). Každá skúška kapely raz za týždeň býva pre nás sviatkom. Momentálne sa pracuje na dlhom televíznom dokumente o CHVM. Bude tam kopa rozhovorov s nami aj so známymi hudobníkmi. Nejaké záznamy z koncertov. Jedno mini tour z Prahy v 2012... A uvidíme.. Toto je už v rukách šikovného kameramana Petra Kotrhu. Do budúcnosti prajem všetkým hlavne veľa zdravia, lebo bez toho to naozaj nejde. Pomaličky začneme pripravovať ďalší z našich (ako s úsmevom vždy hovorí Michal Kaščák) nepočúvateľných albumov. A snáď sa v roku z 2020 dočkáme 40 výročia CHVM
11. Lubo co by jsi vzkázal čtenářům DekadenteMorfin?
11. Na záver. Muzika je krásna vec. Má milión podôb, každý si môže vybrať takú, aká sa mu páči. My sme si vybrali tú našu. Robíme ju so srdcom a peniaze v tom nikdy nehrali žiadnu rolu a tak to aj ostane. Pozdravujem všetkých čitateľov DMorfin a buďte tolerantní k žánrom.
Ps: Aj dychovka je muzika a niekomu robí radosť. (mne nie)
DekadenteMorfin děkuje Luboši za rozhovor.
Otázky položil a z pracoval:
Bob Lučan.