Interview s Gudrun (L´ahká Múza/Hieros Gamos) pro DekadenteMorfin 2/2010
Rituální smaragd balkánské zpěněné krve aneb 10 otázek pro první dámu slovenské temné scény pro stránky DekadenteMorfin. „Na česko - slovenském drátě už je Gudrun. Ahoj Gudrun, slyšíme se? Ano, slyšíme se dobře! ... “
Čau Gudrun! Vím, že jste poskytovali nejrůznějším médiím a redakcím nespočet rozhovorů a Ty jsi vždy pohotově odpovídala na všechny možné i nemožné dotazy. Proto se přiznám, že jsem předešlé rozhovory nečetl a upřímně žádné konkrétní věci nestudoval. Mým dnešním záměrem je položit několik otázek z mého úhlu pohledu.
G: Tak to vždy aj očakávam. Som už trošku unavená práve neosobným štýlom rozhovorom. … Pretože tam sa ťa pýtajú stále na to isté. Práve som dokončila príjemné interview pre čilský časopis Absenta Musical a pred sebou mám rozhovor pre holandský EBM zine, ale je to skôr výsluch ako rozhovor (Smiech.). … 33 otázok!!! Preto som rada, že môžeme niečo prebrať v našich jazykoch a na rozumnom priestore. (Telenovely necháme pre iné médium.)
01. Kapela L´ahká Múza vznikla už v minulém století, v roce 1984. Mohla by jsi nám alespoň v kostce říct, co se podle Tebe na hudební UG scéně od těch dob změnilo? Myslím zejména to, co se týká přístupu fanoušků ke kapelám, ale i k muzice jako takové. Přece jenom dnes i hudební firmy krachují a prodejnost CD je už díky stahování na mizivé úrovni. Zvlášť nepříjemné tohle musí být pro kapely, které se snažily přijít s vyspělou nahrávku včetně nákladného bookletu a následovalo zklamání. ...
G: Je fakt, že sme na scéne už viac ako 25 rokov. A samozrejme zmenilo sa množstvo vecí ak nie aj samotná podstata umenia. Začínali sme ako post punková kapela v socialistickom štáte. Napriek všetkým politickým obmedzeniam a problémom to bola špecifická doba a radi na ňu spomíname, bola totiž úplne opačná s tým čo žijeme dnes. Scéna znamenala viac ako len partičky hudobníkov. Vtedy sa išlo s kožou na trh a namiesto pódia si mohol skončiť vo väzení. Takže osobná odvaha bola úplná nevyhnutnosť. Na druhej strane vládla na českej undergroundovej scéne výborná atmosféra nech ste boli kapela punková, regge, new wave, androš, folkový spevák alebo čokoľvek iné. Všetci sme hrali na spoločných akciách a odozva bola super. Taktiež sa všetko dosahovalo heroickými výkonmi jednotlivcov.
Dnes je všetko inak. Samozrejme sme radi, že žijeme v období relatívnej„slobody“. Ale plynutie doby prinieslo do našich životov na scene úplne iné atribúty. A to parazitizmus ako základ životného štýlu a rozpad hudobnej scény na tisíce fanúšikovských subkultúr. Kombinácia týchto javov priniesla pomerne nepríjemné životné podmienky. Parazitizmus sa samozrejme značne prejavil v chuti všetko dostať zadarmo s čím súvisí pomýlený názor, že keď môžem parazitovať dnes bude to už na vždy. Ale každý parazit môže len do vtedy, kým má koho vycicivať. Takže je teraz na každej kapele, ako sa k tomuto javu postaví. Ale ešte existuje pár rozumných fans, ktorí si uvedomujú, že keď si nekúpia dnes originál CD svojej kapely zajtra si už nevypočujú od nich možno nič. Princíp perpetum mobile ešte totiž nikto nepotvrdil v praxi. Je to len idea..
02. Od posledního řadového alba, V Záblesku Věčnosti, uplynulo už přece jen téměř šest let. Jak to vypadá s nástupcem? Pracujete na nových písních? Samozřejmě mimo alba L´ahké Múzy jsem si vědom přínosu o dva roky pozdějšího CD formou tak zvaných Fetish Remixů od vašeho projektu Hieros Gamos.
G: Do roku 2004 sme vydali 7 albumov Ľahkej Múzy a v roku 2006 potom project Hieros Gamos. Posledné dva albumy však neboli len bežné audio CD, ale Ľahká Múza – V Záblesku Večnosti obsahovala aj multimediálnu stopu pre PC s klipmi, veľkou fotogalériou a kompletnou discografiou. Obal tvorí náročne spracovaný 3 stranový kartónový digipack. Album Hieros Gamos taktiež obsahuje fotogalériu s 150 umeleckými fotografiami a špeciálny digipack. Preto je príprava takýchto médií s pridanou hodnotou extrémne náročná na organizačnú a finančnú stránku veci. Vzhľadom k tomu sme si povedali, že si trochu oddýchneme od komponovania a vydávania a naberieme čerstvé sily do ďaľšej tvorby.
Na rozdiel od agentúrnych kapiel sa o všetko staráme len sami dvaja! Od prvej noty až po kompletný management kapely. Taktiež sme sa chystali na výmenu hudobných technológií od ktorých fungovania sme závislí. Momentálne sa nachádzame v procese tvorby nových vecí pre ďaľší album Ľahkej Múzy. Okrem toho sa intenzívne zaoberáme aj umeleckou fotografiou a vizualizáciou. Takže rozhodne sa nenudíme a sme v štádiu príprav nových vecí pre oba projekty. Ďalej hľadáme vhodných spolupracovníkov pre nové umelecké zámery. Takže sme nezaspali na vavrínoch ako sa môže niekomu zdať. Nepatríme k nadproduktívnym ľudom bez autocenzúry, ktorí lisujú svoje CR-R nosiče pomaly každý pol rok. Každé dielo musí vyzrieť. Ak má mať aspoň trochu nadčasový odkaz. Určite sú dobré aj veci práve pre tento okamih, ale to nebola nikdy naša cesta.
03. Díky svému dost emocionálnímu vnímání hudby mě Tvůj tklivý hlas oslovuje do takové míry, že si Tě umím představit i jako sólovou zpěvačku. Jde o to, že vnímavější posluchač může ve Tvém rituálním projevu zachytit obrysy středoevropské, balkánské hudby i latinsko americké fůze, které by se daly uplatnit dosti originální cestou. Přece jen smýšlení většiny současných vokálistek je hodně orientováno k pompéznímu synfo rocku a podobně. … Kdežto Tvůj hlas má mnohdy až bluesové a jazzové zabarvení, které je na hony vzdálené mainstreamovému proudu. Někdy pozoruji určitou kombinaci najazzlosti Gitane Demone s bolestným ethnikem Lisy Gerrard. Uvažovala jsi někdy tímhle způsobem nebo je Tvé srdce navždy spjato s mateřskou skupinou L´ahká Múza?
G: V prvom rade si treba uvedomiť to, že môj hlas môže vyniknúť hlavne vďaka vhodnej aranži s hudbou. Hlas a hudba tvorí homogénny celok. Vzájomne sa bytostne podporujú a práve vďaka tomu majú ten výsledný efekt. Čo sa týka farby môjho hlasu určite v tom zohráva významý podiel aj fakt, že mám skutočne divokú krv po mojich maďarských predkoch. V hlase cítiť ozvenu dupotu konských kopít po roziahlych stepiach a priamosť a silu výpovede. Predsa len čisto slovanské etnikum je inak orientované a ich prejav je oveľa mäkší a submisívnejší. Nikdy som sa nezaoberala niejakými hudobnými vzormi a ak ma niečo oslovovalo, boli to hlavne mužské hlasy. Preto nespievam príliš žensky aj keď vďaka hlasovej technike zaspievam 3 oktávové zdvihy a udržím ich pri sile.
Spolu s 677 sme prirodzene sebavedomé osobnosti a baví nás veci robiť po svojom. Je jasné, že s mojím hlasovým rozsahom a hlavne skúsenostiam by som sa mohla venovať aj iným projektom. Pár krát mi už ponúkli hosťovanie na iných projektoch (hlavne zo zahraničia), ale buď to prišlo v nevhodnom čase alebo ma to nezujalo. Ale s určitosťou viem, že sa vo forme samplov nachádza môj hlas v rôznych elektronicko/industriálnych kompozíciách. Osobne teda nemám ambície na sólový project, pretože v našich dvoch kapelách mám úplné pole pôsobnosti a môžem realizovať čokoľvek, čo zapadá do nášho konceptu. Ale skôr som mala chuť si spoločne zaspievať – u nás s Martinou Sanoll z industiálnej kapely Skrol. To je speváčka par excellance. Momentálne má ale tvorivú pauzu., ak snáď v budúcnosti. (Pozdravujeme do Břeclavi!)
04. Vaše pozice na nejen slovenské undergroundové scéně je už dlouhá léta stále na kvalitní úrovni. Chcete si i nadále zachovat statut UG kapely nebo by jsi si uměla představit i zpívání pro větší davy s dosti odlišně myslícím publikem? Vyskytujete i na nejrůznějších metalových festivalech, jak Tě tam dle Tvého názoru lidi vnímají?
G: Hm. Myslím si, že keď začínaš kariéru v prvom rade sa sústreďuješ na to, aby sa podarilo niečo životaschopné, až časom sa vlastne vykrištalizuje ako sa to dá v daných pomeroch realizovať a aké široké je vlastne Tvoje auditorium. Taktiež je dôležité, aké sú Tvoje pohnútky. Či si v pvom rade len muzikant alebo muzicírovanie je len prejavom niečoho komplexnejšieho, čo nakoniec determinuje všetko ostatné. My sa nachádzame na okraji nezávislej scény a je to dané tým, že tvoríme hudbu pre jednotlivcov, nie je to mäsová záležitosť. Vždy sme si to uvedomovali a nikdy sme netrpeli z tohoto pohľadu, že nehráme na štadiónoch. Sme klubová kapela, pretože pre naše vystúpenie je dôležitá špecifická atmosféra daného priestoru. Samozrejme máme radi aj väčšie pódia, hlavne na zahraničných festivaloch vládne skoro klubová atmosféra, čo je fain. Ale máme tam aj klubové akcie, čo je ale pre nezávislé kapely z Východného bloku dosť veľká vzácnosť. To tam už musíš mať komunitu, ktorá si Ťa vyslovene žiada a keď tam prídeš, tak si to fakt užijete.
Čo sa týka hrania ako takého, rozhodne nehráme na všetkých akciách, ktoré nám ponúkajú. Za kapelu sa venujem manažmentu a tak vždy zvažujem vhodnosť našej účasti hlavne na domácich akciách. Nechceme byť žiadne lacné atrakcie na pôde, kam nepatríme. Preto sme už odmietli rôzne trápne záležitosti do TV a pod. Sme radšej keď sa tam premietne vo vhodnej hudobnej relácii náš videoklip. Napríklad v Noci s Andělem alebo na TV Óčko v Madhaus mali veľmi dobrú odozvu. Problém domácej scény je, že neexistuje. Takže kapely ako sme my nutne musia hrať vonku (čo teda nie je jednoduché bez nemeckej či inej zahraničnej agentúry) alebo si doma skoro nezahrajú. Preto ako si už napísal, občas hráme aj na metalových eventoch. Vždy nás osloví niejaký promoter, ktorý má rád našu hudbu, ale s metalovým publikom to môže byť dosť veľká lotéria. A preto určite nehráme na bežných metalových akciách, ale takých kde majú už v dramaturgii to, že pôjde aj trochu širší koncept.
Hrali sme aj na BrutalAssualt v Přerove na hlavnom pódiu v najlepšom hracom čase. A je dobré, že ma promoter nakoniec zlomil lebo sme mali výborný ohlas a hrali sme ja prídavky. Taktiež sme už 3x hrali na metalom festival Dark Night Symphony v Nitre, kde patríme k headlinerom aj keď nie sme metalová kapela. Je to dané istou tvrdosťou našej hudby a špecifickosťou gitarového zvuku. Že je prístupná aj časti modernejšieho metalového publika. Podľa ohlasu fanúšikov počas koncetru alebo aj po ňom máme z toho dobrý pocit a hrá sa naozaj príjemne.
05. Rád bych se zeptal, kdo u vás píše texty, které jsou skutečně velmi pocitové. Já osobně je vnímám jako řekněme určitou duševní koláž, která i přes svoji žalostnou povahu má působit na posluchače jako lék proti současnému systému opřeného o zcela jiné hodnoty. Jak sama vidíš, začínám se do toho poeticky zamotávat. Sám totiž vkládám do článků podobné vize, které ventiluji dál, a proto jsou pro mě texty hodně důležité.
G: Tak to Ti môžem prezradiť. Všetky texty tak ako aj hudbu píše 677. V jeho prípade ide skôr o filozofické pojednania v nerýmovanej lyrike. Nielen hudobná forma, štýl spevu ale aj naše texty a problematika v nich je špecifická. A je zaujímavé, že aj po preklade do angličtiny (pre našich fans zo zahraničia) sú stále plne zrozumiteľné. Dokonca v španielsky hovoriacich krajinách rozumejú tomu, o čom to je aj bez nich.
Akoby ich dokonale oslovila sila hudby a emocionalita hlasu pre nich v neznámom jazyku. Ale pocitovo to výborne spracúvajú a preto tam máme skutočne excelentných poslucháčov. Osobne si nemyslím, že naše texty sú niejaké umýselne negativistické. Iba v nich pojednávame o démonizme sveta v ktorom žijeme, jeho temnej stránke, ale na rozdiel od iných sa neutápame v sebaľútosti a citovom rozpade, hľadáme východisko zo situácie a stále bojujeme o prežitie nech je to akokoľvek ťažké či vopred stratené. Preto je názov jedného nášho albumu - Cesty Svetla Plynú Temnotou - hovorí za všetko.
06. 20. února letošního roku hrajete spolu s jihlavskými ShadowPlay v olomouckém Klubu 15 Minut. Oblast Hanné, myšleno Olomoucký Kraj, je poměrně sporadicky navštěvován temnou hudební scénou, takže na jednu stranu se dá tahle akce úvítat s otevřenou náručí. Ale na druhou stranu si nejsem jist, jestli se dostaví dostatečný počet spřízněných příznivců. Co Ty na to?
G: Je fakt, že posledné roky hrávame pravidelne len v Prahe, čo sa Čiech týka. Ale samozrejme sa nebránime aj iným miestam. Kedysi sme hrali s LM v rôznych mestách, ale to bola iná doba. Je fakt, že v Olomouci sme nehrali ani vtedy. Teraz ide o úvodnú časť projektu našich priateľov Čendu z Olomouca a Scholastikosa z Prahy, ktorí nás oslovili, aby sme to otvorili práve my. Ceníme si ich odvahu priniesť do Olomouca aj niečo iné, ako tam bežne funguje. Preto sme radi súhlasili a necháme sa prekvapiť, či to ľudia ocenia a prídu nielen z Olomouca, ale aj z bližšieho okolia, alebo dajú prednosť niečomu inému (obávam sa, že niejakému kvalitnému záznamu z Olympiády). Na druhej strane neočakávame žiadne tisíce, ale aspoň stovečka v publiku by určite potešila. Tak sa nechajme prekvapiť. Ako predkapelu sme si vybrali elektronicko/gitarové duo z Jihlavy, ktorého speváčka Zinna má len niečo po 15, takže ja osobne sa teším na toto spievajúce baby !
07. Teď trochu odbočím. Já vás v jistém směru vnímám jako bořitelé gothických bariér. Mám na mysli, že jste prošli vývojem od post punku, ale i nové vlny, a to zejména v 80. letech, až jste si následně vysloužili titul Ritual Darkwave, který je v česko - slovenských končinách dodnes originální. Ze zahraničí mě s podobně laděnými emocemi napadají snad Faith And The Muse nebo Switchblade Symphony.
G: Vieš asi ako to je. Muzikanti hrajú a publicisti hľadajú tie správne popisky a zaradenia. Čo je teda v umeleckej činnosti dosť kontraproduktívne, ale budiž. Tak ako my ani ostatní originálni umelci sa nezaoberajú tým, či a na akej scéne sú upotrebiteľní. Svojou tvorbou sú nad scénami a fúzujú odkazy dávnych čias s momentálnou realitou. Výsledky potom môžu byť veľmi podmanivé a nadčasové. Je jasné, že takýto elixir nenamiešaš vždy, ale keď sa to podarí, je to opojné v najlepšom slova zmysle. Na jednej strane je teda výhodne nebyť čisto žánrovou záležitosťou, na strane sdruhej si pri chorom štýle dnešnej žánrovej roztrieštenosti nekompetentného publika pomaly nemáš kde zahrať.
Vonku sú tie roztrieštenosti našťastie oveľa menšie ako tu. V postsocialistických krajinách je to ale fakt zlé. Scéničky sú zakuklené ako priadka morušová. A to nepraje živej prezentácii. Ďalej sa tu stále posiluje fenomén, že zahraničná kapela hoci 3. tej ligy je vždy lepšia ako prvoligová domáca. Sami máme s týmto bohaté skúsenosti. Vonku ťa jednoducho ocenia vždy lepšie, ako doma, a to tu platí a bude platiť. Zmeniť to môže len poznanie ľudí, že sa nemajú za čo hambiť a nabrať trochu zdravého sebavedomia (nemyslím tým hlúpu agresivitu), aj keď nie sú amíci alebo nemci. Toho sa my už nedožijeme. Takže treba pokračovať tu a teraz…
08. Za posledních deset až patnáct let se na nejen temné scéně podle mě neobjevilo moc originálních seskupení. Jeden styl se nabaluje na druhý. Osobně, i když mám přehled, současnou hudbu moc neposlouchám. Právě mě tady hraje Patti Smith, což mi nahravá propojit otázku otázkou. Co posloucháte v soukromí Ty i 677 za hudbu a myslím tím nejen styl, ale i konkrétní kapely? Případně jestli je na dark scéně kapela, která vás ovlinila ve svých začátcích?
G: Absolútny súhlas. Prečo to tak je na rozsiahlu sociologickú štúdiu. Ale podstatné je tiež to, že hudba už vôbec nehrá v živote dnešnej populácie takú úlohu ako v rokoch 60, 70, 80. Dnes sa síce chodí na megalomanské akcie aké už asi nikto neprekoná ale vnútorný odkaz tam nie je, poprípade sa len manifestuje ako hlboko sú ľudia zotročení svojimi idolmi, a to je asi tak všetko. A vôbec po prelome milénia sa všetko zmenilo. Hudba je už len viac či menej nepotrebná kulisa bežnej životne šede dnešnej rozpadnutej generácie, strata emociality a citovej inteligencie determinuje všetko umenie do pozície dekoratívneho spotrebného produktu. To, čo bolo jeho podstatou sa stráca, preto že to tam už nemá kto rozpoznať a následne ani kto integrovať. Od absolútneho zotročenia k absolútnemu vyhladeniu. Taktiež názov jedného skvelého albumu ktorý hovorí za všetko. (Spoznal si to?)
Napadá mě jediná kapela s tímhle albem, a to Napalm Death From Enslavement To Obliteration z roku 1988.
Bingo, sú to Napalm Death (Smiech.).
09. Ke konci rozhovoru se ptám každého, je to taková moje jediná satisfakce. … Znáš DekadenteMorfin a některé z mých článků?
G: Áno, hoci musím povedať, že som na Tvoj blog narazila vlastne pomerne nedávno, asi pre pol rokom. Ako kreatívna bytosť mám toho príliš veľa a keďže sa musím ešte venovať aj komunikácii s našimi fans na Myspace či BandZone, tak na ostatné nezostáva príliš veľa času. Po tomto objave som bola fakt rada, že okrem klasického a veľmi dobrého webzinu Sanctuary je tu originálny a veľmi osobný blog zameraný týmto špecifickým smerom. A kedže viem, že je za tým množstvo práce a na druhej strane a nepochopenia rozmaznaných ľudí, tak Ti držím palce a vždy si rada niečo od Teba prečítam. Za obdobie, ktoré už blog funguje má svojich štamgastov, ale ja okoloidúce komény, ktoré s radi pristavia, keď je prečo.
10. Chtěla bys závěrem vzkázat něco čtenářům DekadenteMorfin na rozloučenou?
G: Snáď aby sme sa s niektorými stretli face to face na našich koncertoch a hlavne, aby bojovali za svoju osobnú slobodu a nenechali sa zotročiť technologickým fašizmom tejto doby a boli stale schopní počúvať hlas svojho vnútra. ... Aby sa nestali z nich len krásne nastajlované citové trosky. V tom nám DekadenteMorfin pomáhaj! Amen!
Autor: Bob Lučan Dekadent
Úprava Textu: Morti
2024 ©